Nový deň, čo prinesie? Máme k dispozícií 86 400 sekúnd. Je len na každom z nás ako s nimi vynaloží. Čas, ktorý plynie a nikdy sa nám nevráti. Trávime ho v práci, štúdiom a časom, ktorý máme len pre seba, s ktorým sa delíme s našimi blízkymi. Snažíme sa ho využiť zmysluplne, či len prežiť a prežívať?
Ako sa budeme chovať v jednotlivých situáciách je len a len na nás. Chceme vytvárať povrchné vzťahy, ktoré nám do života nemôžu priniesť naplnenie? Len pretvárky a klam alebo budeme tí, ktorí napriek dobe budú ku každej jednej sekunde pristupovať ako k vzácnemu momentu, ktorý sa už naozaj nikdy nevráti..? Možno je príliš ťažké byť vždy a za každú cenu úprimný a ísť si za svojim. Najmä, ak aj kultúra prináša zvrátené hodnoty a my sa na ne len usmievame. Ale čo ak toto všetko má istý dosah na naše osobnosti a konanie. Niekedy akoby sme zabúdali na to, že aj príbehy, ktoré sledujeme na plátne sa odohrávajú všade okolo nás. Je prijateľnejšie brať všetko ako nadľahčenú fikciu. Avšak niekedy stretávame ľudí, ktorých príbehy sú ešte silnejšie a ťažšie a ich bolesti a trápenia sú reálne. Neodohrávajú sa v nejakom vymyslenom svete a nepredstavujú tvorivý výtvor umelca.
Pozeráme sa na správy o tom ako niekto koná agresívne, ľudia miesto toho aby si pomohli, jeden do druhého kopú a to aj bez príčiny. Ulice sa stávajú priestorom, kam je prístup „len na vlastné riziko“ , aj keď to je extrémnym pomenovaním reality. A len ťažko pripustiť takýto model sveta. Akosi sa nikomu nechce rýpať do toho čo by bolo správne a aj do oči bijúca neprávosť sa len ututláva.
Ani jedna z tých 86 400 sekúnd sa nikdy nevráti..budeme sa prizerať a konať ako ostatní alebo nájdeme v sebe silu a budeme inými? Každý má zodpovednosť voči vlastnému životu ale nemali by sme zabúdať, že mnohými rozhodnutiami ovplyvníme aj životy, ktoré nepatria nám. Môžeme ovplyvniť to, akým smerom sa bude vyvíjať situácia okolo nás, v našich mestách, štáte. Asi potrebujeme niekedy viac guráže pre správne rozhodnutia, ktoré sú síce ťažšie, no ich výsledky stoja za tú námahu.
